Uhlie patrí do skupiny bituminóznych hornín a predstavuje energetickú surovinu. Vzniklo karbonatizáciou rastlinných tiel. Podľa stupňa preuhoľnenia uhlie delíme na tri, resp. štyri základné typy.

• Lignit je najmenej preuhoľnené uhlie, v ktorom rozoznať pôvodnú štruktúru dreva. Má najnižšiu výhrevnosť a je to spravidla relatívne najmladšie uhlie. (na Slovensku pliocénneho, alebo neskoromiocénneho veku).
• Hnedé uhlie dosiahlo vyšší stupeň preuhoľnenia. Môže byť detritické so zrnitou štruktúrou. Vzniklo preuhoľnením ihličnatých drevín, napr. tisov treťohorných porastov.
• Čierne uhlie a antracit sú najviac preuhoľnené a preto najkvalitnejšie druhy uhlia. Vznikli karbonizáciou stromovitých foriem plavúňov, prasličiek a papradí. Je to prvohomé uhlie (karbónskeho, príp. permského veku).

Zdroj:  http://www.mineraly.sk/files/hor/uhlie.htm

Ťažené výlučne hlbinným spôsobom – banským kombajnom

Koks je pevný, uhlíkatý zvyšok získaný z nízkopopolového, nízkosírneho čierneho uhlia, z ktorého sú odstránené prchavé zložky v koksárenskej batérii s obmedzeným prístupom kyslíka v teplotách okolo 1000°C. Pri procese tiež vzniká kamenouhoľný decht, čpavok, ľahké oleje a svietiplyn. Koks sa používa ako palivo a ako redukčné činidlo napr. vo vysokej peci. Koks z uhlia je šedý, tvrdý a pórovitý. Má výhrevnosť 29.6 MJ/kg.

Zdroj: http://sk.wikipedia.org/wiki/Koks

Ako palivo na vykurovanie a výrobu teplej úžitkovej vody je koks povolený ako jediné tuhé palivo aj v centrách miest, pretože jeho spálením vzniká prakticky iba CO2 a oproti iným tuhým palivám má relatívne nízku prašnosť.

Zdroj: http://cs.wikipedia.org/wiki/Koks

Pôvodne sa pri výrobe kovov používalo len drevené uhlie, ako zdroj tepla, tak aj ako redukčné činidlo. V prvej polovici 19. storočia začalo byť drevené uhlie nahradzované koksom. Zaujímavou skutočnosťou je, že koks vzniká taktiež pri spracovaní ropy (ide o tzv. petrolejársky koks), ale kôli vysokému obsahu nečistôt není vhodný pre metalurgiu.

Zdroj: http://www.newworldresources.eu/nwr/cz/operationscz/cokecz